Tak si tu sedím a premýšľam. Jedným slovom - nostalgia. Pociťujem povianočno-prednovoročné blues.Vianoce sú už viacmenej za nami, nový rok (ale už len krátko) pred nami. Preto som ešte narýchlo zohriala tú zabudnutú fľašu vareného vína. Inak by musela počkať na budúce Vianoce...
To, nad čím sa zamýšľam, je čas. Ešte nie sú ďalekou minulosťou sci-fi romány, v ktorých autori ichfantazijné, budúce, technicky a spoločensky vysoko vyspelé svetyusídľovali v časovo nepredstaviteľne vzdialenom 21. storočí. Tá nepredstaviteľná hranica "2000" bola nielenže prekročená, ale svet sa točí ďalej. Akoby sa nič nedialo, prišiel aj rok 2001, 2 .... atď. A teraz tu máme dokonca už 2009!
Nie som určite sama s mojim povzdychom: "Ale ten čas plynie..."
Žasnem nad tým stále dokola. Veď len teraz tu bol rok 2000 a obavy z "konca sveta"... Iba teraz rok 2002 - úspešné a už toľko očakávané ukončenie štúdia... A rok 2004 - hej, musíš si zvykať na nové priezvisko... Rok 2007 - môj vek sa už nejaké tie roky nekončí na -násť a týmto sú bohužiaľ aj časy preč, keď sa začínal číslicou "2"... A konečne mám prácu! ... A teraz zrazu 2009. ...
Budúcnosť nie je vôbec tak ďaleko. Minulosť je stále bohatšia o skúsenosti, dojmy a zážitky. A prítomnosť? Akoby "teraz", tento okamih, práve tieto sekundy a minúty unikali... A vek podľa rodného listu prekračuje ten subjektívne pociťovaný tiež o nejaké to desaťročie.
Čo prinesie nový rok? Bude aspoň tak dobrý, ako ten predchádzajúci? Jasné je, že všetko bude úplne, ale úplne inak, než všetko, čo si doteraz dokážem predstaviť. A to je predsa upokojujúca istota.
PF 2009
