reklama

Prvý podovolenkový týžden v práci

Najprv niečo o tom, prečo som sa rozhodla si založiť blog. Už päť rokov žijem v Hanoveri a na Slovensku mám veľa ľudí, ktorí sú pre mňa dôležití. Ako stíhať (alebo niekedy aj nezabúdať) telefonovať s rodinou a priateľmi, písať maily a smsky?!? Založím si blog, a tak budú mať moji blízki aktuálne informácie o mne! To bol jeden z dôvodov. Ďalším bol predsudok Muži nevedia počúvať a ženy parkovať, ktorý bohužiaľ v prípade mňa a môjho manžela sedí. A síce jeho prvá časť. (Tá druhá sedí tiež, ale nehrala v tejto súvislosti žiadnu rolu) Ktorú ženu to baví, už po piatich vetách počuť možné riešenie? A vôbec, od koho to máte, že my chceme počuť nejaké riešenie?!? A tak som sa rozhodla skúsiť nahradiť vykecanie sa občasným vypísaním sa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu
(zdroj: zdroj: http://www.pasch.or.at/)

Toto bol prvý pracovný týždeň po dvoch týždňoch sviatkovania, ničnerobenia, napchávania sa, nekonečného vylihovania v posteli a podobných nerozumných, ale príjemných činností.
Po nedeľnom vstávaní o pol druhej a raňajkách o tretej prišlo na druhý deň kruté vystriezvenie. Zvuk budíka o šiestej ráno som sa snažila ignorovať, ale môj manžel v slastnom vedomí pokračujúceho voľna (mal o týžden viac dovolenky) bol úspešnejší. Raňajky som nestihla vôbec. Zbalila som si len zopár
mrkiev, jablko a krajec suchého chleba (dosť bolo koláčikov a čokolády!).

Bicykel som vytiahla z pivnice už deň predtým. Bohužiaľ z toho nebolo nič. Sneh napadol v nedeľu, keď mestské služby nepracovali. Roztopiť sa nestihol. Mínusové teploty spôsobili dočasné (aspoň dúfam, že len dočasné) zvečnenie odtlačkov nôh, pneumatík a bicyklov. A tým dráhu zjazdnú nanajvýš pre terénne autá, autá s reťazami a autá ľudí, ktorí by si prípadným pobytom v nemocnici chceli predĺžiť dovolenku. Takže som predisponovala a rozhodla sa cestovať električkou. Automat na lístky už nebral bankovky a samozrejme som akurát nemala v penaženke žiadne drobné. Našťastie v neďalekom kiosku mali aj lístky. Takže som meškala do práce len päť minút.

V práci som zistila, že aj moji kolegovia, podobne ako ja, tažko znášali vyhnanie z dovolenkového raja. Len vďaka našemu ušľachtilému charakteru sme sa dokázali dostaviť v tento prvý deň, a aj tie nasledujúce, do práce a nesiahli po nekalých praktikách žltých papierikov (= lekárske potvrdenie o práceneschopnosti).

Teraz si možno myslíte, čo je to tam za bandu, robiť sa im nechce...
Pracujem v súkromnej vzdelávacej inštitúcii s celonemeckou pôsobnosťou. Poskytujeme širokú ponuku kurzov, seminárov, školení, ... zo všetkých oblastí. Ponuka siaha od cudzích jazykov, cez počítačové, ekonomické kurzy, až po vzdelávanie mládeže v učebných odboroch kuchár, call-center agent, atď. Našimi zákazníkmi sú súkromné osoby, ako aj rôzne firmy.
Ale asi najviac spolupracujeme s úradom práce.
Počet nezamestnaných v Nemecku sa v súčastnosti pohybuje okolo 7,4%. Rok 2009 je volebný maratón: parlamentné, komunálne voľby, voľby v piatich (z celkovo šestnástich) spolkových krajinách, ako aj prezidentské voľby. Koncom roku 2008 rozbehla nemecká vláda iniciatívu celoživotného vzdelávania "Aufstieg durch Bildung" (vzostup prostredníctvom vzdelávania).
Takže paradoxne, rastie nezamestnanosť a hospodársky to ide dolu vodou, ale naša branža prekvitá.

Cesta k mojej súčasnej práci bola dlhá a (snáď môžem aj trochu preháňať) tŕnistá. Presne podľa ďalšieho klišé z kategórie "muži vs. ženy": "Ženy nevedia, čo chcú a nedajú pokoj, kým to nedostanú".
Detský sen - veterinárka, vyučená - detská sestra. Nakoniec - učiteľka. Pokračovanie v Nemecku (po krátkom intermezze na tunajšej univerzite) - "kancelárska krysa" (s vysvedčením priemyselnej a hospodárskej komory). Kolónka "vzdelanie" v životopise obsahovala teda pozoruhodnú zbierku kvalifikácií. Len s prácou to akosi nevychádzalo. Dočasné riešenia, životopis na dve strany, zdvorilé a optimistické odmietnutia na moje žiadosti o zamestnanie... A stále žiadna rozumná práca. Nakoniec to vyšlo u môjho terajšieho zamestnávateľa, kde som ako nezamestnaná navštevovala ekonomický kurz.

A tak je tomu viac než rok, čo pracujem ako docentka pre ekonomiku pre rekvalifikantov, ako aj bútľavá vŕba a doučovateľka (? lepšie slovo som nenašla) pre skupinku pôvodne šiestich, teraz už len troch chalanov, budúcich informatikov.
Nebol to vždy ľahký rok. Bezsenné noci kvôli prípravám na vyučovanie sa striedali s bezssennými nocami kvôli mojim šiestim zverencom. Koľko krát som spala len dve hodiny a potom odučila sedem a potom znova ... Koľko krát bolo všetko inak, než som si to dopredu pripravila... Koľko krát som viedla s účastníkmi siahodlhé diskusie... Koľko krát som hľadala chybu u seba... Koľko krát som rozmýšlala o odchode... Koľko krát som si myslela, že to nezvládnem...
Oťukala som sa, obrúsili sa mi hrany, do všetkého sa dostáva viac rutiny. Bezsenné noci mávam teraz snáď už len vtedy, ked sa nerozumne prejem pred spaním. (klop, klop, klop - pre istotu) .... a keď som bola zase raz vyhnaná z dovolenkového raja.

Takže to bol celkom fajn prvý podovolenkový týždeň.

Jana Chlebcová

Jana Chlebcová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

... list vo vetre ... ale nezabúdajte na teóriu chaosu :-) ... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu